genetika

Imunologické metódy

 

Imunologické metódy:

§         Interakcia protilátok a anitgénov

§         Antigén – analyzovaný proteín

§         Prtilátky môžu byt:

ü      Primárne

ü      Sekundárne naviazané s enzýmom (alkalická fosfatáza, chrenová peroxidáza), komerčne dostupné

§         Antigén + primárna protilátka       tvorba komlexu protilátka-antigén          naviazanie sekundárnej protilátky + substrát                    detekcia komplexu

§         Patria sem:

1. Afinitná chromatografia:

§         Protilátky sú kovalentne naviazané k matrixu (napr. agaróza)

§         Aplikujeme proteínovú vzorku, naviaže sa na vzroku (väzba protilátka-antigén)

§         Potom môžeme vyeulovať antigén elučným roztokom

2. Imunoprecipitácia:

§         Pozostáva z toho, že proteíny sa rádioaktívne označia, pridajú sa protilátky, aplikuje sa na SDS

§         Izolácia komplexu pomocou afinitnej chromatografie, vyeluuje sa komplex

§         Detekcia

§         Postup:

1.      proteíny sú rádioaktívne značené (AMK)

2.      vytvrnie komlexu antigén – portilátka

3.      izolácia komplexu

4.      afinitná chromatografia – proteíny A/G viažu sa k protilátkam

5.      SDS – PAGE

6.      detekcia

3. Imunofluorescencia (IFA):

§         Postup:

1.      Lokalizácia proteínu v špecifických bunkách

2.      Komplex antigén-protilátka (primárna a sekundárna protilátka)

3.      Sekundárna protilátka je konjugovaná s fluorochromom (fluoresceín, rodamín) – červená a zelená fluorescencia

4.      Detekcia fluorescenčným mikroskopom

4. Wester blotting:

§         Je rýchla a citlivá metóda na detzekciu a charkterizáciu bielkovín

§         Umožnuje overiť funkčnosť inkorporovaného transgénu na úrovni bielkoviny

§         Postup:

1.      Proteíny sú elektroforeticky separované v polyakrylamidovom gély za denaturujúcich podmienok SDS – PAGE a následne prenesené na nitrocelulózovú membránu

2.      Tvorba komplexu – na membráne sa naviažu najprv primárne protilátky, na ne vhodné proteíny a až potom sa naviažu sekundárne protilátky

3.      Ako špecifická próba sa využívajú monoklonálne protilátky proti hľadanému protínu

4.      Inkubácia membrány so substrátom – farebná precipitácia na membráne – detekcia prítomnosti analyzovaého proteínu

§         Ak je primárna protilátka pripravená v králikoch, sekundárna protilátka sa pripravuje napríklad v koze proti králičím imunoglobulínom, sekundárne protilátky sú komerčne dostupné

5. ELISA:

§         Kvantifikačná metóda

§         V mikroplatničkách

§         Kvantifikácia proteínu

§         Postup:

1.      Antigén (proteín) – purifikovaný proteín, hrubý proteínový extrakt (vzroka) aplikujeme vzroku proteínu a potom:

2.      Primárne protilátka

3.      Sekundárne protilátky – sú konjugoané s enzýmom (alkalická fosfatáza, chranová peroxidáza) komerčne dostupné

4.      Chromogenický substrát

5.      Detekcia – intenzita farebenej reakcie – spektrofotometricky (ELISA reader)