Rastliny
Pri genetických manipuláciách s rastlinnou bunkou sa využívajú:
- Ti plazmid
- Rastlinné vírusy
- Biolistická tranformácia
Ti PLAZMID
Ti ( „tumor inducing“ ) plazmid sa v rastlinnom molekulovom klonovaní využíva najčastejšie.
Je to kruhová 2-vláknová molekula DNA o veľkosti 1,2 x 108 Da
Nachádza sa v pôdnych baktériách Agrobacterium tumefaciens a Agrobacterium rhizobium, nie je prirodzeným plazmidom rastlinných buniek.
Baktérie môžu infikovať 2-klíčnolistové rastlina a tvoriť hľuzky ( kalusy ), syntetizovať výživné lázky opíny pre ďalšie baktérie, hromadiť nádorové pletivá, ktoré rastú nediferencovane.
Plazmidy môžu byť:
- OKTOPÍNOVÉ ( OCT ): nesú gény pre syntézu oktopínov
- NOPALÍNOVÉ ( NOP ): nesú gény pre syntézu nopalínov
Oktopíny aj nopalíny sú deriváty AMK arginínu:
- OCT = N-karboxy-ethyl-L-arginín
- NOP = N-dikarboxy-propyl-L-arginín
Ti plazmid má 3 špecifické miesta:
- VIR OBLASŤ
Obsahuje gény zodpovedné za virulenciu = prenos T-DNA z Ti plazmidu do rastlinného genómu, ale aj prenos T-segmentu z bakteriálnej do rastlinnej bunky
- TRA OBLASŤ
Nesie gény za konjugatívny prenos Ti plazmidu medzi bakteriálnymi bunkami
- T-SEGMENT, tzv. TRANSFORMAČNÁ DNA ( T-DNA )
Je to molekula veľká:
- 14 – 24 kb pri oktopínoch
- 23 – 24 kb pri nopalínoch
Z plazmidu sa integruje do chromozómu rastlinnej bunky, pričom jej inkorporácia je
náhodná.
Má 3 oblasti:
a) ľavá a pravá hraničná sekvencia T-segmentu
b) ONKOGÉNY, ktoré sú zodpovedné za tvorbu nádorov:
· Shi ( shout inhibition ): inhibujúce tvorbu výhonkov
· Roi ( rhout inhibition ): inhibujúce tvorbu koreňov
c) Gény kódujúce syntézu:
· Oktopínov – oktopínsyntetázu
· Nopalínov – nopalínsyntetázu
RASTLINNÉ VÍRUSY: KAULIMOVÍRUSY, GEMINIVÍRUSY
Dajú sa využiť na prenášanie génov do rastliny. Jedná sa však o nestabilné gény, teda sa neprenášajú stabilne z generácie na generáciu.
Môžu to byť 1-vláknové ( geminivírusy ) alebo 2-vláknové ( kaulimovírusy ) molekuly DNA.
Najdôležitejšími sú vírusy CaMV ( vírus mozaiky karfiolu ), TGMV ( vírus zlatej mozaiky rajčiny )
BIOLISTICKÁ TRANSFORMÁCIA
Jedná sa o bombardovanie rastlín časticami kovov, ktoré sú potiahnuté molekulami DNA a rýchlo vystrelené na rastlinné bunky.
Kovové častice – mikroprojektily majú priemer okolo 1 μm a zložené sú najčastejšie so zlata, ale aj z paládia, volfrámu, platiny alebo ródia.
Cudzia DNA môže v rastlinnej bunke vstúpiť do:
- Cytoplazmy, kde dochádza k jej degradácii
- Jadra,
pričom v prvých dňoch sa časť integruje do jadra a časť zostáva
neintegrovaná.
- Neintegrovaná časť cudzieho génu podlieha dočasnej expresii a po 1. týždni dochádza ku jej degradácii
- Stabilná expresia integrovanej časti cudzorodej DNA