Anlýza rekombinantov
Ø Metódy selekcie rekombinantnej DNA sú založené na identifikácii buniek, do ktorých bola rekombinantná DNA včlenená.
Ø Sú založené na reakcii bunky vloženej do rôznych druhov prostredia, podľa toho, aký vektor sa použil na vnesenie génu do recipientnej bunky.
Ø V ideálnom prípade nastane transkripcia a translácia cudzorodého génu a vzniknutý požadovaný produkt je dôkazom, že vnesená DNA sa do genómu zabudovala a že sa účinne replikuje, prepisuje a prekladá do bielkoviny.
Ø Podľa reakcie bunky vnesenej do prostredia sa vyhodnocuje prítomnosť, resp. neprítomnosť vektora a cudzorodej DNA.
· Genetická metóda – selekcia na základe tvorby antibiotikovej rezistencie pôvodného vektora
· Imunochemická metóda – expresia preneseného génu, produkcia bielkoviny
· Fyzikálno - chemická metóda – hybridizácia nukleových kyselín
1. GENETICKÁ METÓDA:
v V plazmide pBR 322, ktorý nesie gény rezistencie na tetracyklín ( TETr ) aj ampicilín ( AMPr ), restriktáza BAMH1 štiepi gén TETr , kde sa vloží cudzorodý úsek DNA, čím sa gén inaktivuje
v Po ligácii a transformácii do E.coli sa bunky vysejú na agarové živné médium s AMP ako zdrojom energie. Vyrastú na ňom transformované aj netransformované bunky.
v Vyrastené kolónie sa „prepečiatkujú“ na ďalšie živné médium, tento krát agar s tetracyklínom. Vyrastú na ňom len nerekombinované kolónie, keďže iba tie nesú gén pre rezistenciu na tetracyklín.
v Porovnaním s prvou platňou môžeme identifikovať kolónie s rDNA.
2. IMUNOCHEMICKÁ METÓDA:
v Založená je ne reakcii gén – antigén.
v Transformované bunky sa vysejú na misku s agarom. Po prerastení sa kolónie „prepečiatkujú“ na ďalšiu misku a pôvodná kolónia sa usmrtí chloroformom alebo pôsobením bakteriofága.
v Obsah buniek sa lýzou uvoľní do prostredia a spolu s ním aj produkt – bielkovina naklonovaného génu.
v Krúžok tenkej polyvinylovej fólie s naviazanou protilátkou proti transformovanej bielkovine, ktorá má byť produktom naklonovaného génu, sa pretlačí na agar s lyzovanými kolóniami. Na protilátku sa špecificky naviaže len jej antigén ( bielkovina ).
v Na polyvinylovú fóliu sa potom pôsobí roztokom tej istej protilátky, ale označenej rádioaktívnym jódom ( 125I ). Značená protilátka sa viaže len na miesta, kde je už naviazaný antigén.
v Tieto miesta sa ľahko identifikujú autorádiografiou a z pôvodnej repliky sa izoluje príslušná kolónia baktérií, ktoré obsahujú exprimovaný gén.
3. FYZIKÁLNO – CHEMICKÁ METÓDA:
v Kolónie baktérií sa z misky agaru „prepečiatkujú“ na nitrocelulózový filter. Pôsobením alkálií nastane lýza buniek a denatrurácia uvoľnenej DNA.
v Proteinázou sa DNA uvoľní z nukleoproteínového komplexu. Rozštiepená bielkovina sa zmyje z filtra. Nitrocelulóza sa naviaže na denaturovanú 1-vláknovú DNA.
v ssDNA sa ukotví na filter zvýšením teploty na 80°C a filter sa ponorí do roztoku s rádioaktívne označenou sondou RNA
v použije sa RNA, z ktorej sa klonovaná sekvencia DNA odvodila reverznou transkriptázou. Vzniká tak hybrid RNA – rDNA.
v Po premytí a vysušení sa filter nechá v kontakte s rontgenovým filmom. Miesto, kde nastala hybridizácia ssDNA sa sondou, sa identifikuje ako čierna bodka na filme.
v Porovnaním s pôvodnou miskou možno izolovať kolónie baktérií, ktoré obsahujú klonovaný gén.
1. Fyzikálna analýza rekombinantov - hybridizačné metódy (Southern, Northern, Western blotting):
Southern blot hybridizácia (Edward M. Souther):
- Metóda pomocou, ktorej dokazujeme nielen prítomnosť transgénu v genóme, ale aj počet kópií, prípadne ich usporiadanie
- Postup:
ü Štiepenie DNA reštrikčnou endonukleázou
ü Separácia DNA fragmentov elektroforézou v agarózovom géle
ü Deneturácia separovanej DNA (roztok NaOH) a neutralizácia
ü Prenos DNA (kapilárny alebo vákuom) na nilonovú alebo nitrocelulózovú membránu
ü Fixácia DNA na membránu (UV alebo 80°C)
ü Príprava hybridizačnej próby:
§ značenie rádioaktívne (32P), nerádioaktívne (digixigenín, biotín)
§ Random priming – náhodné hexamérové oligonukleotidy sú pripojené k vláknam denaturovanej DNA (iniciačné miesto pre DNA polymerázuI – Klenow fragment) – Klenow fragment + dNTP (dCTP značený s 32P alebo digixigenínom)
ü Hybridizácia s denaturovanou rádioaktívne alebo nerádioaktívne zančenou próbou
ü Naviazanie próby s komplementárnymi DNA sekvenciami – ds DNA
ü Detekcia miesta kde došlo k naviazaniu próby, autorádiografiou, rádioaktívne značenie sa robí priamo X ray film a nerádioaktívne značenie sa robí – substrátom – enzymatickou reakciou a X ray film.
Northern blotting:
§ Detekcia prítomnosti špecifickej mRNA v celkovej RNA
§ Zisťujeme či inkorporovaný gén je transkripčne aktívny a či dochádza k tvorbe príslušnej mRNA
§ Postup:
ü Izolácia celkovej RNA
ü Elektroforéza v agarózovom géle za denaturujúcich podmienok (formaldehyd)
ü Prenos RNA na membránu
ü Fixácia RNA na membránu
ü Príprava hybridizačnej próby (cDNA fragment)
ü Hybridizácia s denarutovanou 32P rádioaktívne značenou próbou
ü Detekcia miesta kde došlo k naviazaniu próby – autorádiougrafiou
§ Využitie:
ü Sledovanie expresiu génu v rôznom type pletiva, v ktorom období, či sa expresia mení vplyvom určitých podmienok
ü Kvantifikácia prítomnej mRNA
ü Či genomická DNA próba má oblasť, ktorá je transkribovaná
Wester blotting:
§ Je rýchla a citlivá metóda na detzekciu a charkterizáciu bielkovín
§ Umožnuje overiť funkčnosť inkorporovaného transgénu na úrovni bielkoviny
§ Postup:
1. Proteíny sú elektroforeticky separované v polyakrylamidovom gély za denaturujúcich podmienok SDS – PAGE a následne prenesené na nitrocelulózovú membránu
2. Tvorba komplexu – na membráne sa naviažu najprv primárne protilátky, na ne vhodné proteíny a až potom sa naviažu sekundárne protilátky
3. Ako špecifická próba sa využívajú monoklonálne protilátky proti hľadanému protínu
4. Inkubácia membrány so substrátom – farebná precipitácia na membráne – detekcia prítomnosti analyzovaného proteínu
§ Ak je primárna protilátka pripravená v králikoch, sekundárna protilátka sa pripravuje napríklad v koze proti králičím imunoglobulínom, sekundárne protilátky sú komerčne dostupné