Mimojadrová dedičnosť

 

MIMOJADROVÁ A MIMOCHROMOZÓMOVÁ DEDIČNOSŤ

Jedná sa o špeciálny typ dedičnosti, ktorý je podmienený mimojadrovým genetickým materiálom. Mimojadrová a mimochromozómová GI sa nachádza:

  • V eukaryotických bunkách
    •  v mitochondriách: mitochondriálna/mtDNA
    •  v cloroplastoch: chloroplastová/cpDNA
  • V prokaryotických bunkách
    •  v plazmidoch

Tento typ dedičnosti predstavuje kruhové, 2-vláknové DNA, ktoré existujú a replikujú sa nezávisle od štruktúry chromozómu. Distribúcia mimojadrových dedičných faktorov pri mitotickom a meiotickom delení je nepravidelná. Mimojadrové bunkové štruktúry sú viazané na fyzickú a genetickú kontinuitu, nemôžu teda vznikať „de novo.“

 

MITOCHONDRIÁLNA/mt DNA

Je lokalizovaná v mitochondriách.

Najlepšie preštudovanou je mtDNA kvasinky Saccharomyces cerevisiae:

  • Je to kruhová, 2-závitnicová DNA, ktorá ľahko superšpiralizuje a počas vlastnej replikácie sa vyskytuje v tvare do seba zapadajúcich kruhov

      ( ZREŤAZENÉ DIMÉRY )

  • Molekulová hmotnosť: 5x107
  • Dĺžka: 5µm
  • Veľkosť genómu: 75 kb
  • Počet génov: 20-50
  • Gény lokalizované na mtDNA rozdeľujeme na:
    •  gény SYN: kódujú rRNA, tRNA, enzým reverzná transkriptáza; taktiež kódujú bielkoviny potrebné na výstavbu mitochondrií ( tzv. štruktúrne gény )
    •  gény MIT: kódujú enzýmy potrebné pre mitochondriálny metabolizmus, ako aj bielkoviny potrebné pre transport elektrónov a procesy oxidačnej fosforylácie ( cytochrómoxidáza, ATPáza )

 

CHLOROPLASTOVÁ/cpDNA

Lokalizovaná v počte 30-40 molekúl v chloroplastoch.

Je to kruhová 2-závitnica o veľkosti 130 kb a molekulovej hmotnosti 108

Kóduje 120-140 génov.

Gény cpDNA kódujú rRNA, tRNA; taktiež sa tu nachádzajú štruktúrne gény kódujúce bielkoviny potrebné pre výstavbu chloroplastu a gény kódujúce enzýmy fotosyntézy ( napr. kľúčový enzým RUBISCO, ktorý má 2 podjednotky:

  •  Väčšiu zloženú z cpDNA
  •  Menšiu zloženú z jadrovej DNA

chloroplast

 

PLAZMIDY

Sú to extrachromozomálne elementy, ktoré sa dokážu replikovať nezávisle od bakteriálneho chromozómu v cytoplazme buniek baktérií.

Štruktúra: kruhová 2-závitnica DNA

Veľkosť: 106-108

V bunkách baktérií sa môže nachádzať 1 alebo viac plazmidov rôznej veľkosti.

Nesú gény:

  • Potrebné pre ich vlastnú replikáciu v hostiteľskej bunke
  • Potrebné pre ich prenos v hostiteľskej bunke
  • Na tvorbu KOLICÍNOV ( bielkovín toxických pre hostiteľské bunky, ale nie pre produkujúcu bunku )
  • Vyvolávajúce rezistenciu na antibiotiká alebo ťažké kovy
  • Na produkciu antibiotík

Typy plazmidov:

1. DONOROVÉ

Nesú gény transmisie ( prenosu ) a sú schopné prenosu určitej vlastnosti do hostiteľskej

( recipientnej )bunky

a)      R-plazmidy ( Plazmidy rezistencie ): sú schopné podmieňovať v hostiteľských bunkách rezistenciu na antibiotiká alebo ťažké kovy

b)      Col ( kolicínové ) plazmidy: v bunke navodzujú tvorbu polypeptidových toxínov – kolicínov, bakteriocínov s rôznymi účinkami

c)      F-plazmidy ( Plazmidy fertility ): považujú sa za tzv. čisté plazmidy, pretože okrem replikačných a fertilitných génov neobsahujú takmer žiadne gény. Pre ich prenos je potrebný priamy kontakt medzi samčou a samičou  bunkou. Dokážu prenášať sami seba, čím sa nefertilné F- bunky menia na fertilné F+ bunky

d)      Virulentné plazmidy: spôsobujú patogenitu a virulenciu baktérie v hostiteľskej bunke. Napr. Ti plazmid baktérie Agrobacterium tumefaciens, ktorá indukuje tvorbu nádorových ochorení vyšších rastlín

e)      Degradatívne plazmidy: kódujú enzýmy zabezpečujúce rozklad neprirodzených molekúl ( toluén, kys. salicylová )

2. EPIZOMÁLNE PLAZMIDY

Po ich prenose do hostiteľskej bunky sa v nej môžu samostatne replikovať nezávisle od bakteriálneho chromozómu alebo sa do chromozómu zabudujú a spolu s ním sa synchrónne môžu replikovať

3. MIERNE ( TEMPEROVANÉ ) FÁGY

Po preniknutí do bakteriálnej bunky sa zabudujú do bakteriálneho chromozómu a synchrónne sa s ním replikujú, nenastáva infekcia – tzv. LYZOÉNNY STAV alebo sa replikujú samostatne, nezávisle od bakteriálneho chromozómu a spôsobujú infekciu bunky, množenie sa ich kópií v cytoplazme – tzv. LYTICKŹ STAV

4. TRANSPONOVATEĽNÉ ( MOBILNÉ ) ELEMENTY = JUMPING GÉNY

Sú to 1-vláknové úseky DNA, ktoré parazitujú na 2-vláknovej DNA, sú schopné premiestňovania sa po DNA a po ich zabudovaní sa nastáva zmenený fenotypový prejav alebo inaktivácia ( blokovanie ) génu

a)      Inserčné sekvencie ( IS ): úseky 1-vláknovej DNA veľké asi 2 kb, ktoré neobsahujú žiadne gény, len gén pre enzým transpozázu, zodpovednú za transpozíciu. Ukončené sú tzv. koncovým opakovaním o veľkosti 9-41 kb

b)      Transpozóny ( Tn ): úseky DNA, ktoré obsahujú gény s nejakým fenotypovým prejavom ( napr. gény nesúce rezistenciu na ťažké kovy ) a gén pre traspozázu, zodpovednú za presun. Sú komplexnejšie, ich veľkosť je okolo 2-80 kb. Ukončené sú inverznými opakovaniami o veľkosti 40-1450 bp

c)      Bakteriofágy - Bakteriofág Mu: obsahuje väčší počet génov a dosahuje veľkosť 37 kb. Prenáša časť genómu počas normálneho infekčného cyklu ( napr. pre lýzu bunky, pre tvorbu obalových bielkovín hlavičky )