Nukleové kyseliny RNA,DNA
NUKLEOVÉ KYSELINY sú vysokopolymérne makrokyseliny, ktorých funkciou je uchovávať a prenášať GI, a tým ovplyvňovať organizáciu a reprodukciu organizmov. V NK je zakódované všetko v súvislosti so životom jedinca.
GENETICKÁ INFORMÁCIA ( GI ) je súbor inštrukcií pre všetky štruktúrne znaky, životné procesy a prejavy organizmov.
CHEMICKÉ ZLOŽENIE NK
NK sú z chemického hľadiska zložené z 3 komponentov:
1. DUSÍKATÁ BÁZA/ZÁSADA ( DB )
· Purínová: Adenín ( A ), Guanín ( G )
· Pyrimidínová: Cytozín ( C ), Tymín ( T ), Uracil ( U )
2. PENTÓZA ( 5-UHLÍKATÝ CUKOR )
· 2-deoxy-D-ribóza
· D-ribóza
3. ZVYŠOK KYSELINY TRIHYDROGÉNFOSFOREČNEJ ( H3PO4 )
NK sú tvorené polynukleotidovými reťazcami. Základnou stavebnou jednotkou NK je NUKLEOTID: Adenozínmonofosfát ( AMP ), Guanozínmonofosfát ( GMP ), Cytidínmonofosfát ( CMP ), Timidínmonofosfát ( TMP ), Uridínmonofosfát ( UMP ). DB spolu s so sacharidovou zložkou sú spojené β-N-glykozidovou väzbou a tvoria tzv. NUKLEOZID. Nukleotid vzniká, ak sa na pentózu pomocou fosfodiesterovej väzby naviaže H3PO4. Podľa počtu zvyškov H3PO4 môže vzniknúť nukleotid mono-, di- alebo trifosfát.
VOĽNÉ NUKLEOTIDY sa v bunke môžu nachádzať ako produkt hydrolýzy NK a môžu plniť 3 funkcie:
- Zdroj E a P pri syntetických reakciách
- Prenášače stavebných jednotiek ( glukóza, cholín ) pri syntéze sacharózy, škrobu a fosfolipidov
- Prekurzory pre syntézu NK
MINORITNÉ ZÁSADY sa nachádzajú najmä v tRNA: hypoxantín, xantín, kyselina močová, metylované bázy
DEOXYRIBONUKLEOVÁ KYSELINA ( DNA )
Má 2 základné vlastnosti:
1. Je materiálnym nositeľom GI
2. Je schopná vlastnej samostatnej reprodukcie ( zdvojenia ), ktorá je nevyhnutná pre bunkové delenie
Zložená je z: A, G, C, T + 2-deoxy-D-ribózy + zvyšku H3PO4
Väčšinou je 2-vláknová a môže byť:
· Kruhová
· Lineárna
Typy:
- Jadrová ( chomozomálna ) DNA
- Mimojadrová
( mimochromozomálna ) DNA
- Chloroplastová/cpDNA
- Mitochondriálna/mtDNA
- Plazmidová DNA
ŠTRUKTÚRA DNA
ŠTRUKTÚRA DNA
Pre štruktúru DNA sú významné 2 poznatky:
- Zastúpenie
báz v DNA je druhovo špecifické
- U vyšších rastlín a živočíchov je viac ( A+T ) než ( C+G ) párov
- U nižších rastlín, vírusov a baktérií existuje vyššia variabilita a sú tu druhy bohaté na ( A+T ) aj ( C+G ) párov
- Molekuly DNA s vysokým obsahom ( C+G ) párov sú termorezistentnejšie ako DNA s vysokým obsahom ( A+T ) párov
- Chargaffove pravidlá:
· Mólový obsah A sa rovná mólovému obsahu T A=T A/T=1
· Mólový obsah C sa rovná mólovému obsahu G C=G C/G=1
· Pomer súčtu purínových a pyrimidínových zásad sa rovná 1 A+G=C+T
1. Primárna
Je daná sekvenciou ( poradím ) nukleotidov v polynukleotidovm reťazci
2. Sekundárna
Je tvorená pravotočivou 2-závitnicou, pričom vlákna sú opačne orientované. Veľkosť 1 slučky je 3,4 nm a 10DB. Jednotlivé DB sú od seba oddelené vo vzdialenosti 0,34 nm. Priemer 2-závitnice je 2 nm. Vlákna sú antiparalelné – otočené v protismere, čo je dôležité pre komplementaritu báz. Vonkajší obal vytvára cukor – fosfátová kostra a vo vnútri sa nachádzajú DB, ktoré sa komplementárne viažu: A+T dvoma väzbami, C+G troma väzbami.
3. Terciárna
Ďalšie, nadzávitnicové vinutie závitnice, tvorí sa tzv. nadzávitnica alebo superhelix.
Niektoré NK sa v ich terciárnej štruktúre viažu na bielkoviny vytvárajúc tzv. SOLENOIDY.
RIBONUKLEOVÉ KYSELINY ( RNA )
Ich základnou vlastnosťou je zabezpečenie prenosu GI z DNA na biekovinu.
Zložené sú z A,G,C,U + D-ribózy + zvyšku H3PO4
Väčšinou sú 1-vláknové a môžu byť:
- Kruhové
- Lineárne
Typy:
Sprostredkúva prenos GI z DNA v jadre ku ribozómom v cytoplazme, kde na základe nukleotidovej sekvencie v mRNA sa zaraďujú AMK syntetizujúceho sa proteínu.
Vzniká v jadre v procese transkripcie, pričom v eukaryotických bunkách sa najprv syntetizuje jej prekurzor hnRNA, ktorá sa posttranskripčnými úpravami postupne mení na zrelú molekulu mRNA.
Tvorí 2% z celkovej RNA.
Vzniká ako kópia DNA na základe komplementarity báz AU, CG
Vlastnosti:
· Sedimentačná konštanta: 6-25 S
· Veľkosť a molekulárna hmotnosť závisia od veľkosti prenášaných génov: 25-1 000 x 103
Prenáša aktivované AMK vo forme aminoacyl-tRNA z cytoplazmy k ribozómom, kde ich odovzdáva na syntézu bielkovín.
Jej sedimentačná konštanta je 4S, je to malá molekula o veľkosti 70-90 nukleotidov, Mr je 23-30 000, predstavuje 16% zo všetkých RNA, je zväčša 1-vláknová, ale môže byť aj nepravou 2-závitnicou. Štruktúrou je podobná ďatelinovému listu.
Štruktúra:
- 5´ koniec je ukončený G
- UH2 alebo Dihydrouridínová slučka
- Medzi UH2 a Antikodónovou slučkou vznikajú slabé väzby
- Antikodónvá slučka: je nositeľom tripletu ( antikodónu ), komplementárneho ku kodónu na mRNA, čím rozhoduje, ktorá AMK bude zabudovaná na konkrétne miesto v bielkovine
- Variačná slučka
- TΨC slučka: obsahuje množstvo minoritných zásad
- Aminoakceptorové rameno: 3´ koniec je ukončeným tripletom ACC = akceptorovým tripletom, kde sa naväzujú AMK
HETEROGÉNNA/hnRNA
Nachádza sa len v eukaryotických bunkách a je prekurzorom mRNA.
Po prepise z DNA si ponecháva intrón-exónovú štruktúru.
Počas „splicingu“ sú nekódujúce úseky vystrihnuté a ďalšími procesmi „zrenia“ sa z nej stáva zrelá a funkčná molekula rRNA.
MALÁ JADROVÁ/snRNA
Nachádza sa v jadre eukaryontov.
Napomáha vystrihnutiu intrónov z hnRNA v procese „splicingu“ ( zostrihu ).
Diskusná téma: Nukleové kyseliny RNA,DNA
Neboli nájdené žiadne príspevky.